Krypta vojakov z I. svetovej vojny v Osadnom

Vitajte na stránke unikátnej pamiatky - krypty 1025 vojakov z Prvej svetovej vojny pod pravoslávnym chrámom v Osadnom - jedinej svojho druhu na Slovensku.


„ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915. ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002.
ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁTCE!“


Tabuľa v češtine a ruštine
z roku 1934 umiestnená pri krypte

Úvod /


Medzi tromi hranicami


10. septembra 2017 sa v obci Osadné konalo podujatie na počesť Židov zo sninského okresu ako aj kňazov, ktorí sa ich vydávaním krstných listov snažili zachrániť pred koncentračnými tábormi a smrťou. Podujatie organizovalo OZ Európska zberateľská spoločnosť, OZ Krypta a obec Osadné. Uskutočnilo sa v rámci dní Európskeho kultúrneho dedičstva 2017.

V dopoludňajších hodinách sa niektorí účastníci vybrali na pešiu túru k stĺpu nad Osadným, ktorý v minulosti tvoril trojhraničie vojnového Nemecka, Slovenského štátu a Maďarska. Aj názov akcie poukazuje nato, že medzi týmito troma hranicami žili oddávna ľudia rôznych národností aj konfesií. Po návrate turistov do Osadného si vďaka ženám z Osadného mohli všetci prítomní pochutnať na výbornej kapustnici a program pokračoval tromi prednáškami: Spojitosť zberateľstva, histórie a turistiky v regióne – Mgr. Ján Bocan, Kamenní svedkovia nie až tak dávnej minulosti – Jozef Novák a Pravoslávna matrika v Osadnom – prot. ThDr. Peter Soroka, PhD. V prvej prednáške autor vysvetlil, prečo a ako sa dá spojiť zberateľstvo, história a turistika. Druhá prednáška bola krásnym sumárom existujúcich židovských cintorínov v sninskom okrese so zaujímavými príbehmi o ich objavení a udržiavaní. V tretej prednáške sme sa snažili priblížiť pravoslávnu matriku v Osadnom, v ktorej je zapísaných v rokoch 1935, 1937, 1938 a 1942 dokopy 60 Židov, ktorých pokrstil vtedajší osadňanský duchovný Konštantín Machlajčik.

Uvádzame úryvok z tejto prednášky: „Od augusta 1930 tu prišiel slúžiť otec Konštantín Machlajčik, ktorý sa postaral o ďalšiu zaujímavosť matriky a síce, že v rokoch 1935, 1937, 1938 a 1942 pokrstil dokopy 60 Židov čím im chcel zachrániť život. Nie je isté, či boli všetci títo ľudia skutočne pokrstení alebo im otec Konštantín iba oficiálne vydal krstné listy, pretože v matrike väčšina nemá svoje poradové číslo, ale sú zapísaní viacerí pod jedným číslom. V roku 1935 je pod číslom 183 zapísaných 12 dospelých ľudí. V roku 1937 a 1938 je pod číslom 216 zapísaných 18 dospelých ľudí. V roku 1942 už nie je použité jedno poradové číslo pre všetkých dospelých Židov, ale každý je zapísaný osobitne s tým, že ako dátum krstu sa niekedy uvádza rok 1938. Takto je tu zapísaných 30 ľudí. Ide o všetky vekové kategórie, najstarší sa narodil v roku 1875, ale sú tu aj, ani nie, ročné deti. Pri každom pokrstenom Židovi je poznámka, kedy sa začalo s náukou pred krstom: napr.: „Периодъ ограчения начатъ в 1937 г. - Period ohlašenija načat v 1937.“ Očití svedkovia si dodnes pamätajú ako sa otec Konštantín v oltárnej časti chrámu tešil, keď títo Židia vstupovali do chrámu, žehnali sa a bozkávali sväté ikony. Rovnako sme sa dopočuli, že jeden človek z Osadného dokonca pravidelne v nedeľu chodil do chrámu, ale nakoniec bol aj tak zobratý do koncetračného tábora. To zase dokazuje, že ich krst možno nebol iba formálny.

Zaujímavé je, že v prvej knihe matriky je evidentne badateľné, že boli do roku 1935 vložené nové strany. Polovica knihy bola totiž používaná na zapisovanie pokrstených a druhá polovica pre zosobášených. V novembri sa matrika pokrstených zapísala a pokračovalo sa v novej knihe formátu A5. Posledné dieťa bolo v starej knihe zapísané pod číslo 183 dňa 16.11.1935 a prvé dieťa v novej knihe pod číslom 184 dňa 18.11.1935. Ak chcel teda otec Konštantín Židom pomôcť a dať im potvrdenie o pokrstení a zápise v matrike, musel ich zaevidovať pod číslom 183 cez lomítko práve 17.11.1935, čo aj urobil. Uprostred knihy je badateľné, že tam bol doplnený a prilepený jeden dvojhárok a tiež je použitý iný odtieň atramentu pokiaľ na konci starej a na začiatku novej knihy je atrament rovnaký. Zrejme tak bolo urobené v neskorších rokoch, kedy Židia potrebovali potvrdenie o pokrstení staršieho dátumu.

Pokrstení neboli z okolitých dedín, ale za otcom Machlajčikom prichádzali z Humenného, Michaloviec, Veľkých Kapušian, Sečoviec, či Košíc. Katolícki a protestantskí kňazi im v mieste ich trvalého bydliska krstné listy vydávať nechceli, lebo sa prirodzene báli. Niektorí pravoslávni duchovní na dedinách takéto riziko kvôli záchrane života svojich židovských spoluobčanov podstupovali. Bohatí Židia sa im pochopiteľne odvďačili zlatom, no tento čin pravoslávnych duchovných sa aj tak môže chápať ako záchrana blížneho, keďže aj im zato taktiež hrozila smrť.

Ako povolanie pokrstených bolo pri mužoch zväčša poznamenané „torhovec – obchodník“ alebo „vrač – lekár“ a pri ženách „domáca“. Ich mená boli zapisované latinkou na rozdiel od Telepovčanov, ktorí boli zapísaní azbukou. Pri niektorých židovských menách ako Albert, Izák, Adolf, Regina, Jolana, Leopold, Móric či Eugen sú azbukou dopísané aj ich nové krstné mená ako Andrej, Vasilij, Vasilisa, Mária, Štefan a pod. Občas sa dajú prečítať aj priezviská ako napríklad: Jakubovič, Klein, Englender, Gelb, Keseler atď.“

Podujatia sa zúčastnil aj pán Juraj Levický zo Židovskej náboženskej obce v Humennom, s ktorým sme sa dohodli na spoločnom preskúmaní matriky a zistení, či sa ešte podľa priezviska nenájde nejaký potomok tu pokrstených Židov.

Spomenuli sme si aj na otca Vasilija Ptaščuka, ktorý vo Svetliciach pokrstil vyše 600 Židov a zhodou okolnosti sme si v tento deň pripomenuli 70 rokov od jeho smrti.

Po prednáškach sa k prítomným prihovoril pán Latta, kronikár obce Pčoliné, ktorý si spomenul na kamaráta z detstva židovskej národnosti, ako ho osemročného s rodinou nakladali na voz a niekam odviezli. Pán Latta tomu najprv nerozumel, no keď sa jeho kamarát dlho nevracal pochopil, čo sa vlastne stalo. Preto ako štrnásťročný napísal veľmi dojemnú báseň na počesť svojho židovského kamaráta z detstva, ktorú prítomným zarecitoval.

Na konci podujatia sa všetci presunuli pred obecný úrad, kde kurátor Židovskej náboženskej obce z Košíc pán Peter Haber predniesol modlitbu za obete Holokaustu v hebrejskom a následne aj slovenskom jazyku. Ako povedal, tento jazyk v Osadnom zrejme nebolo počuť minimálne od roku 1942, kedy odtiaľ boli vysídlení poslední Židia. Nato sme všetkým obetiam fašizmu aj tým, ktorí sa snažili o ich záchranu spoločne zaspievali „Vičnuju pamjať“. O akcii bola odvysielaná aj reportáž v Správach RTVS na Jednotke redaktorky Viktórie Doričovej.

Sme veľmi radi, že sa takéto podujatie v Osadnom mohlo uskutočniť, začo patrí veľká vďaka všetkým organizátorom. Treba si totiž pamätať na šľachetné činy, ktorými sa snažili niektorí pomáhať iným ľuďom bez ohľadu nato, akej boli viery či národnosti. Nech Boh daruje večnú pamiatku na všetkých trpiacich aj ich záchrancov.



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



Medzi tromi hranicami        

Medzi tromi hranicami        



autor článku: prot. ThDr. Peter Soroka, PhD.     






Pravoslávna cirkevná obec Osadné
www.pcoosadne.orthodox.sk

Dokumentárny film o Osadnom
Dokumentárny film o Osadnom