Krypta

História krypty v Osadnom je tesne spätá so stavbou pravoslávneho chrámu a okolnosťami okolo návratu obyvateľov obce k Pravoslávnej viere v roku 1926. Pri jej oficiálnom založení (v roku 1543) bolo rusínske obyvateľstvo vtedajších Telepoviec (názov Osadného do roku 1948) pravoslávnej viery a ešte v roku 1612 existuje zápis o tunajšom pravoslávnom duchovnom. V roku 1726 však miestny duchovný Simeon Rusčanský podpísal v Humennom úniu s Rímom, ktorá bola neskôr nesprávne nazvaná ako Gréckokatolícka cirkev. Presne od 200 rokov neskôr (v roku 1926) sa všetci obyvatelia Osadného svojimi podpismi v miestnej matrike vrátili k viere svojich predkov – Pravosláviu, ako to robili mnohé rusínske obce v širokom okolí.

Stavba chrámu a krypty

Veriaci si chceli si postaviť vlastný chrám, lebo v starom už bohoslužby vykonávať nemohli. Bolo to však v tom čase dosť zložité. Rodina Lenikova podarovala na stavbu chrámu pozemok, ale stavebné povolenie aj tak nedostali, lebo Pravoslávna cirkev ešte v Osadnom v tom čase nebola registrovaná. Podarilo sa to až v roku 1929 pod číslom 33.121/IV/1929 na Ministerstve školstva a národnej osvety. Obnoviteľ Pravoslávia otec Alexander Cuglevič sa dohodol s veriacim, že je potrebné pochovať padlých ruských a rakúsko-uhorských vojakov z Prvej svetovej vojny na dôstojnom mieste, pretože ich hroby boli roztrúsené po celom chotári, aby zostali v pamäti národ. A tak sa rozhodli vystaviť kryptu, na ktorej bude postavený chrám, kde sa budú veriaci za nich modliť. Kosti sa nachádzali v okolitých lesoch, predovšetkým v Udave, na Skórach a na miestnom vojenskom cintoríne. Na základe toho sa dala napísať žiadosť o umožnenie stavby pamätníka padlým vojakom.

Pomoc vlády a československého prezidenta T. G. Masaryka

Za uvedenou iniciatívou stála organizácia Jednota (Bratstvo), ktorá vznikla začiatkom roku 1928 v Prahe za účelom dôstojného pochovávania pravoslávnych ruských vojakov, ochrany a udržiavania ich hrobov v Československu. Predsedníčkou organizácie bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu československej vlády, pôvodom Ruska. Pravdepodobne vďaka jej iniciatíve bol o zámere výstavby chrámu – pamätníka v Osadnom informovaný sám prezident T. G. Masaryk. Jeho osobným pričinením bolo vydané stavebné povolenie a nielen to. Údajne na jeho výstavbu sám finančne prispel. Dôkazom finančnej pomoci z Čiech je i nadpis na pamätnej tabuli pri krypte, ktorá nie je napísaná v slovenčine ale v češtine. Druhá časť textu je v ruštine, čo svedčí o financovaní organizáciou Jednota. Jednote na výstavbu chrámov, kaplniek a úpravu hrobov ruských vojakov v Československu dňa 8. októbra 1928 Ministerstvo vnútra ČSR povolilo realizovať finančnú zbierku. Jej medzilaborecko-telepovský výbor zbierky do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún, ktoré sa použili na výstavbu chrámu v Telepovciach (Osadnom). A tak sa okolo roku 1929 začala stavba chrámu, ktorý projektoval významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký. V novinách Pravoslavnaja Karpatskaja Rus, ktoré vydával monastier v Ladomírovej sa v roku 1928 píše: „Majú zvonicu. Založili chrám – pamätník.” Základný kameň teda bol položený okolo roku 1928 a posviacka chrámu bola v roku 1930.

Neúspešný pokus o pochovanie vojakov na jednom mieste v roku 1920

Pokus o pochovanie vojakov na jednom mieste bol však už v roku 1920, kedy sa začalo s ich rozsiahlou exhumáciou na vojenský cintorín v Osadnom. Táto snaha narážala na vážny problém, ako to vyplýva z hlásenia tunajšej žandárskej stanice z roku 1921, pretože: „…rozpočet na exhumáciu vojenských hrobov nemohol byť predložený, nakoľko tunajšie obyvateľstvo túto exhumáciu nechce robiť a Cigáni sa v tomto obvode nenachádzajú…“. Osadňania sa odmietali podieľať na exhumáciách so zdôvodnením, že: „…mŕtvoly nebudú ešte zhnité, následkom čoho pri otváraní hrobov bude veľký zápach“. Keďže pomoc odmietlo i Zemské vojenské veliteľstvo Podkarpatskej Rusi v Užhorode, tieto práce zabezpečil napokon stavebný podnikateľ Koloman Graubert zo Stariny. Všetky hroby z lesov však na cintorín prenesené neboli.

Uloženie kostí do krypty v roku 1933 a 1934

Nezachovala sa nám štatistika o počte exhumovaných ruských a rakúsko-uhorských vojakov na vojenský cintorín v Osadnom. Zachovali sa nám však počty padlých vojakov, ktorých ostatky boli uložené do krypty – kostnice pod chrámom. Jeho architektúra bola riešená tak, že pod oltárnou časťou chrámu sa nachádza miestnosť s hrobom vojakov o rozmeroch 1,5 m x 4 m a hĺbke 7 m (údajne až 11m). Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. – 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach (Pod kozím vrchom, Zadné Skóry, Poľana a Kozí Ortáš). Ich ostatky boli v roku 1933 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských a rakúsko-uhorských vojakov pripomína tabuľa v češtine a ruštine umiestnená pri krypte s textom: „ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915. ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002. ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁTCE.“ V roku 1933 bolo známych 23 mien pochovaných vojakov, v súčasnosti poznáme už 61 mien pochovaných vojakov. Ostatky ďalších 1 473 exhumovaných ruských a rakúsko-uhorských vojakov z cintorínov v Osadnom, Nižnej a Vyšnej Jablonky boli uložené do dvoch šácht na súčasnom miestnom cintoríne v blízkosti uniatského chrámu.

Kosti do krypty nosili aj miestni

Aj miestni obyvatelia sa na exhumácii podieľali, čo potvrdil aj donedávna žijúci Osadňan – Štefan Kimak, ktorý nám osobne rozprával, ako spolu s ďalšími ľuďmi tieto kosti v lesoch zbieral a že skutočne od niektorých kostí odpadávalo telo. „Všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami, no ja žijem dodnes“ – povedal. Zomrel ako 92 ročný.

Na kryptu sa zabudlo na vyše 60 rokov

Ako roky plynuli, na kryptu sa začalo zabúdať a keďže sa nachádzala pod chrámom a hrob bol zabetónovaný, z miestnosti sa stal sklad. Za duchovného Mikuláša Petrovku o kryptu začali mať záujem rôzni turisti a ochranárske organizácie. V spolupráci so Spolkom priateľov Východných Karpát sa mu podarilo kryptu verejnosti sprístupniť a otvoriť časť hrobu, takže turisti už mohli nahliadnuť, čo sa v nej nachádza. Podarilo sa mu taktiež získať aj financie, za ktoré boli zakúpené plastové dvere.

Rekonštrukcia krypty

Krypta však bola zničená vlhkosťou a dokonca hrozilo, že sa zrúti jej strop. V roku 2002 bol do Osadného ustanovený duchovný Peter Soroka a začal písať na rôzne inštitúcie, ktoré sa buď neozvali alebo dali odmietavú odpoveď. Preto napísal na Veľvyslanectvo Ruskej federácie do Bratislavy, z ktorého po krátkom čase dostal odpoveď. V januári 2003 Osadné navštívil prvý tajomník Ruského Veľvyslanectva Oleg Semenov, ktorý prisľúbil v priebehu niekoľkých rokov financovať opravu krypty. V tom istom roku sa v spolupráci s firmou Lenik a dvomi zamestnancami v rámci verejnoprospešných prác začala krypta opravovať. Do konca roka 2003 sa podarilo opraviť prakticky celý jej interiér (izolácia a oprava podlahy, stien, stropu, zavedenie elektrického vedenia atď). V roku 2004 sa v práci pokračovalo vybudovaním prístrešku na vhodný vstup a taktiež sa vykonalo odvodnenie okolo chrámu.

Posviacka kríža v roku 2004 a krypty v roku 2005

Pred kryptou bol postavený kríž, ktorý prišiel 5. septembra 2004 posvätiť najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, blaženejší metropolita Nikolaj. Na posviacke sa zúčastnili aj hostia z Ruského veľvyslanectva. V roku 2005 boli urobené ešte dokončovacie práce a vybudované chodníky ku krypte. Posviacku krypty vykonal preosvätený Ján, biskup michalovský 17. júla 2005 za účasti vzácnych hostí a zástupcov kancelárie prezidenta SR, ministerstva kultúry SR, parlamentu SR, armády SR, viacerých veľvyslanectiev a vyše 500 veriacich. Veľkým vyznamenaním bol ďakovný list od ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, ktorý v ňom ďakuje správcovi a veriacim PCO Osadné za starostlivosť a prácu pri rekonštrukcii krypty. Pozdravný list prítomným na slávnosti poslal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý sa síce slávnosti osobne nezúčastnil, ale neskôr sa s miestnym duchovným osobne stretol.

Celkovo venovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie na opravu krypty 1,3 mil. Sk (43 152 €). O 5 rokov neskôr, 24. júna 2010, kryptu v Osadnom navštívil veľvyslanec Ruskej federácie v SR Pavel Kuznecov v doprovode honorárneho konzula Ruskej federácie v SR Ladislava Štefka.

Vďaka pomoci poslancov z Európskeho parlamentu a pánovi Ottovi Jausovi sa podarilo na kryptu získať aj 2000 € od Rakúskeho čierneho kríža z Viedne, nakoľko sú tu pochovaní aj vojaci Rakúsko-uhorskej armády.

Krypta dnes

Od posviacky krypty ju začalo navštevovať veľa turistov a bola spropagovaná aj v mnohých médiách. Vďaka nej sa o obci dozvedel režisér dokumentárnych filmov Marko Škop a natočil o nej film s názvom „Osadné.“ Jeho hlavnými hrdinami je miestny starosta a pravoslávny duchovný. Dokument mal veľký úspech a tak sa krypta dostala do povedomia širokej verejnosti na celom svete. Preto ju dnes navštevuje mnoho turistov. V okolí sú aj nádherné hory s unikátnym prírodným bohatstvom, takže sa do tohto regiónu oplatí prísť kvôli viacerým zaujímavostiam.