Vojaci
Počas Prvej svetovej vojny prebiehali v Osadnom a jeho okolí ťažké boje. Vojaci tu bojovali a padli počas tzv. Kornilovovho prielomu v novembri 1914 a počas Veľkonočnej bitky v Karpatoch v apríli 1915. Najznámejšie boje sa tu odohrali v novembri 1914, kedy generál Lavr Georgijevič Kornilov zaútočil na Humenné a následne v okolí Sniny od rakúsko-uhorskej Honvedskej divízie utrpel veľkú porážku. Cez Osadné unikal 28. novembra 1914 so svojou 48. divíziou XXIV. armádneho zboru 8. ruskej armády do Sanoku. Najťažšie boje sa odohrali v apríli 1915 počas snahy 3. a 8. ruskej armády prelomiť front v Karpatoch útokom na Vranov a Humenné. Ruské vedenie sústredilo čo najviac vojsk v priestore Medzilaboriec, Lupkova a Sanoka a odtiaľ hájilo rozhodujúcu ofenzívu na Humenné. Frontová línia sa ustálila severne nad obcou na hrebeni Stoby – Skóry. V bojoch o tieto kóty padlo veľké množstvo vojakov. Prevažná časť týchto vojakov je pochovaná práve v Osadnom. Bojovalo sa tu dlhých 5 týždňov. Napriek tomu tu Rusi prehrali. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 – 1917 zriadený vojenský cintorín. Pochovaní tam boli predovšetkým rakúsko-uhorskí vojaci, ktorých počet sa odhadoval na 3000 a neskôr zreálnil na 544 pochovaných vojakov. Tu boli v roku 1920 prenesené aj spomínané ostatky ruských vojakov. V roku 1933 však po prenesení kostí do krypty cintorín zanikol. V súčasnosti je v obci pochovaných 2498 vojakov (v krypte a na miestnom cintoríne).
Zoznam známych vojakov pochovaných v krypte v Osadnom
Egon Ervin Kisch
K zaujímavostiam patrí i skutočnosť, že v Osadnom zo dňa 12. na 13. februára 1915 prenocoval, ako vojak Pražského zboru, známy český, po nemecký píšuci, „zúrivý reportér“ Egon Ervin Kisch1.
1 Ubytovaný bol v dome u rodiny so šiestimi deťmi, pričom do denníka si zaznamenal: „… manžel spí na peci, nad ním sa hojdá kolíska na trámoch krovu a keď začne dojča plakať, rozhojdá ju ležiaca žena nohou.“ V nasledujúci deň si zapísal: „Ráno o piatej budíček. Ideme do boja. Pluk išiel husím pochodom, každý zliezal neschodné výšiny zalesneného pohoria. Medzi jednou a druhou hodinou sme dorazili na hrebeň Rydošovského vrchu vysokého 828 metrov a pred nami ležala Halič. Bolo vidieť hory plné bukov a snehu. My, napoly zničení, sme však nemali vôbec zmysel pre pôvab krajiny.“
Priebeh bojov v okolí Sniny a Osadného
Po vypuknutí I. svetovej vojny mesto Snina nemalo veľký vojenský význam, pretože sa nachádzalo mimo hlavných železničných komunikácií vedúcich z vnútrozemia Rakúsko-Uhorska na front v Haliči. Na tomto úseku Karpát sa zmobilizované vojská habsburskej monarchie presúvali po železničných tratiach Humenné – Sanok a Užhorod – Sambor, pričom Snina sa nachádzala medzi týmito dvoma transportnými koridormi. Vojenský význam mesta narástol už v jeseni 1914, keď sa front priblížil ku Karpatom a kedy stúpla dôležitosť cestných komunikácií. Snina sa nachádzala v blízkosti kľúčovej transportnej križovatky, ktorou bola obec Stakčín. Do tejto obce viedla cesta z priesmyku Ruské sedlo, ktorá spájala Halič s Uhorskom. V Stakčíne sa táto významná komunikácia rozdeľovala a jedna cesta viedla údolím Cirochy cez Sninu na Humenné a druhá cesta viedla k Malému Bereznému (súčasná Ukrajina) a ďalej na Užhorod. V dôsledku toho sa Stakčín a Snina stali predmetom operačného záujmu oboch znepriatelených strán… čítajte celý článok