Nahrávka Parastasu pre rádio Patria v krypte

(01.11.2004) Tento rok si pripomíname 90. výročie od prvých bojov v regióne východného Slovenska, ktoré poznačili aj obec Osadné. Počas nich zároveň padli mnohí z vojakov, pochovaní v krypte v Osadnom. Na počesť tejto udalosti bol v krypte vojakov v Osadnom odslúžený Parastas (zádušná bohoslužba) tu pochovaným vojakom, ktorý bol odvysielaný v národnostnom rádiu Patria 1. novembra 2004. Parastas slúžil miestny duchovný jerej Peter Soroka a spieval ho Pravoslávny cirkevný zbor Svätej Trojice zo Svidníka.



Ukážku nie je možné prehrať. Systém nevie nájsť program Windows Media player na vašom počítači.

Ukážky z Parastasu vojakom v krypte

Kázeň prednesená počas Parastasu

(preklad z rusínskeho jazyka)

V mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Slava Isusu Christu!

Stojíme v krypte v Osadnom, nad hrobom okolo 1600 ruských vojakov, ktorí položili svoje mladé životy na bojisku v I. svetovej vojne. Uvedomujeme si ich veľkú obeť, lebo i podľa Svätého Písma je vysoko hodnotený ten, kto položí svoj život za život svojho brata.

Tento rok si pripomíname 90. rokov od novembra 1914, keď počas Brusilovského prielomu generál Kornilov neuposlúchol rozkaz i zaútočil na Humenné i Sninu. Jeho porážka bola veľká i do hlavného tábora Rusov v Poľsku sa vracal cez naše obce. Stratil tu veľký počet vojakov, kotrí sú teraz pochovaní v našej krypte. Druhá časť veľkých bojov, v ktorej tiež vojaci pochovaní u nás zomreli bola v apríli 1915. I vtedy tu zahynulo veľmi veľa vojakov.

V prvej vojne boli boje kruté. Bolo málo munície a tak sa bojovalo na bodáky. Zo spomínania starých ľudí vieme, že večer bolo často počuť strašný krik smrti, plač od bolesti i veľkého utrpenia. A keď sa pozrieme do krypty, vidíme, že skoro každá jedna hlava je buď prebodnutá alebo prasknutá. Tak ťažko tu vtedy títo mladí chlapci umierali. Ich matky, ženy, či iná rodina možno do dnešného dňa nevie, kde sa nachádzajú ich blízki. Aj my si pri pohľade nato tiež pomyslíme na svojich stratených blízkych, o ktorých hroby sa starajú niekde v cudzine neznámi ľudia. Ale Boh vždy urobí tak, aby pamiatky slávnych bojovníkov nezahynula, a vždy sa za nich mal kto pomodliť. Lebo tá modlitba je pre nich najdôležitejšia. Nič iné nie je pre mŕtveho či živého človeka potrebnejšie, ako modlitba. Ani peniaze, ani sláva (lebo ich mená zväčša nie sú známy) ani moc. Nič! Zo všetkého, čo človek má, zostane mu len modlitba jeho blízkych i jeho skutky počas života. Ak sa človek nevie modliť alebo chce zabudnúť sa modliť, nikto si naňho nespomenie ani po jeho smrti, lebo ani svojich blízkych pozostalých modlitbe nenaučil. O tom svedčí aj príklad o mladom človekovi, ktorý mal všetko: bol bohatý, mal dobré školy, dostal dobrú prácu, mal v rukách moc. Ale prišla vojna a musel ísť bojovať za svoju vlasť. Odrazu sa ocitol na bojisku smrteľne ranený a diktuje list pre svoju matku. „Mamka, ďakujem Ti, že si ma porodila. Mamka, ďakujem Ti, že si ma vychovala. Mamka, ďakujem Ti, že si ma vyštudovala. No ó mamka, ty si ma nenaučila modliť sa. Všetko si mi dala a na toto najzákladnejšie si zabudla. Ja teraz ležím na bojisku i čakám na smrť zo svojimi kamarátmi. Ale mamka, všetci sa pred smrťom modlia, a ja sa neviem modliť, lebo si ma to, ó mamka, nenaučila.“

Toto je bratia a sestry základ nášho života. Modlitba. Chrám. Spasenie. Všetko ostatné je druhoradé. Aj preto sa Pravoslávna cirkev viackrát v roku modlí za svojich zosnulých. Nie len za vojakov, ale za všetkých. I náš štát nezabudol na pamiatku zosnulýcha pripomína si ju 1. novembra. Preto nezabúdajme ani my na zosnulých i navštevujme chrám počas zádušných sobôt i dní, ktoré sú nato ustanovené, lebo ak my sa budeme modliť za svojich zosnulých, aj potom na nás soj budú spomínať naši pozostalí.

Nezabúdajme bratia a sestry i na Hospodina Boha, na chrám a na modlitbu, lebo to je jediné, čo nás môže zachrániť po odchode z tohoto sveta. Nech bude našou najväčšou prioritou Boh i On nás potom bude v živote vždy ochraňovať. Lebo vidíme, nič si odtiaľ na druhý svet nezoberieme, ale ak ani Boha nebudeme mať, potom budeme úplne stratení.

Ukončím slovami, ktoré zbor zaspieval na konci: „Vičnaja vaša pamjať dostoblaženiji otcy, bratija i sytry našy, usopšyji roditeli našy, voždi i vojiny našy, prisnopominajemiji. (Večná vaša pamiatka dôstojne blažení otcovia, bratia a sestry naše, zosnulí rodičia naši, vodcovia a vojaci naši, vždy spomínaní.“ Nech bude skutočne večná pamiatka všetkým spomínaným, aby sme na nich nikdy nezabudli a vždy ich spomínali vo svojich modlitbách. Amen.

Nahrávka Parastasu pre rádio Patria v krypte

Nahrávka Parastasu pre rádio Patria v krypte