Posviacka domu smútku v Osadnom

Dokumentárny film Osadné nepreslávil iba obec v sninskom okrese pod poľskou hranicou, ale vďaka nemu sa o našom regióne a Slovensku dozvedel celý svet. Na rôznych filmových festivaloch v Európe, Amerike, Austrálii či Ázii sa diváci zabávali nad úsmevnými výrokmi hlavných protagonistov, no často aj krútili hlavami nad neschopnosťou kompetentných pomôcť vymierajúcim obciam na východe Slovenska. „Režisér filmu Marko Škop nás pred cestou do Bruselu, kde sme sa mali stretnúť s europoslancami a eurokomisárom požiadal, aby sme za nimi išli s konkrétnym projektom, ktorý by sme chceli v obci realizovať,“ povedal jeden z hlavných účinkujúcich dokumentu, osadňanský pop Peter Soroka. Projektom vtedajšieho starostu obce Ladislava Mikuláška bolo postavenie domu smútku, ale v Bruseli sa kompetentní tvárili, že pomaly ani nevedia, čo to je. Tí, čo film videli si určite spomenú na scénu, ako večer po stretnutiach s europolitikmi protagonisti hodnotia prežitý deň a slová starostu: „Poznáte to porekadlo: Pomôž si človeče a aj Pán Boh ti pomôže,“ tie boli doplnené karikaturistom Fedorom Vicom: „…aj Európska únia ti pomôže…“

„Európska únia síce Osadňanom nepomohla, no Boh nám veru pomohol,“ povedal v kázni počas posviacky nového domu smútku, 2.6.2018, duchovný Peter Soroka a pokračoval: „„Presne pred 11 rokmi sme boli s bývalým pánom starostom v Bruseli, kde sme žiadali peniaze na duchovné centrum a dom smútku v Osadnom. Keďže sa vtedy kompetentní tvárili, že sa ich to netýka, vy milí Osadňania, ste na čele s pánom starostom a jeho poslancami dokázali s Božou pomocou spraviť zázrak“. Po troch rokoch tvrdej práce sa im totiž podarilo svojpomocne postaviť v obci dom smútku. „Vďaka poslankyni Prešovského samosprávneho kraja a mojej kolegyni starostke Uble Nadežde Sirkovej sme dostali finančnú podporu 12 500 eur z rezervy predsedu vlády SR, ktorá bola zároveň jedinou štátnou pomocou pri stavbe nášho domu smútku. Pre malú obec ako naša je cena takejto stavby porovnateľná s ročným rozpočtom, no my sme sa do toho aj tak pustili,“ vysvetlil súčasný starosta obce a hlavný organizátor stavby Mgr. Róbert Mikuláško.

Po slávnostnej posviacke budovy, ktorú vykonal pravoslávny duchovný Peter Soroka a posviacke kríža s ikonami, ktoré posvätil gréckokatolícky duchovný Michal Galmus začal starosta obce Osadné prítomným rozprávať príbeh, ktorý na ľudí v niektorých častiach pôsobil až neuveriteľne pozitívne. Vyplynulo z neho, že si Osadňania uvedomili, že keď si dom smútku sami nepostavia, nik iný im v tom nepomôže. „Keď už sme mali základy vybetónované potrebovali sme stavať múry, no peniaze na kvádre sme nemali. Odrazu prišiel jeden z našich rodákov žijúci v Humennom a všetko zasponzoroval. Ďalšieho rodáka som prosil, aby zháňal lacnejšie drevo na stavbu strechy. Medzitým prišiel iný a povedal, že nám privezie z Bratislavy celú strechu zadarmo. Ten nám preto zaplatil celú krytinu,“ povedal starosta R. Mikuláško. Keď bola hrubá stavba dokončená, na rad prišli osadňanskí poslanci, traja z nich v dôchodkovom veku a dvaja zamestnaní dokázali so starostom urobiť všetky dokončovacie práce. „Naše „zasadania“ obecného zastupiteľstva sa dennodenne začínali v skorých ranných hodinách a končili ukončením práce neskoro večer. Takýchto poslancov snáď nemá nikto na Slovensku,“ poďakoval sa starosta. Tí, ktorí nemohli pomôcť vlastnou prácou, pomohli finančne. Z občianskej iniciatívy sa v obci takto nazbieralo na zariadenie domu smútku vyše 6500 eur.

Táto budova bude slúžiť ako miesto smútku a plaču, ale v deň jej posvätenia sa tu po prvý a zároveň aj poslednýkrát spievalo „Mnohaja i blahaja lita“. Ako povedal na záver starosta Róbert MIkuláško: „Touto piesňou dostali všetci, čo sa na stavbe podieľali výplatu za posledné tri roky obetavej práce.

Zdroj: Podvihorlatské noviny, č. 24/2018