Do Rumunska po svätý oheň z Božieho hrobu v Jeruzaleme

Deň pred pravoslávnou Veľkou nocou, na Veľkú sobotu v Jeruzaleme do Božieho hrobu, ktorý sa nachádza pod kaplnkou uprostred chrámu Christovho Vzkriesenia, zostupuje tzv. blahodatný oheň. Za prítomnosti tisícov veriacich z celého sveta pravoslávny jeruzalemský patriarcha vstupuje do kaplnky Božieho hrobu so zväzkom 33 sviec (podľa počtu rokov Christovho pozemského života) a po jeho modlitbe schádza z neba oheň, ktorý mu ich zapaľuje. Prvé minúty po svojom zostúpení blahodatný oheň, alebo ako ho nazývajú miestni – sväté svetlo – vôbec nepáli. V priamom televíznom prenose možno vidieť, ako si ľudia týmto ohňom „umývajú“ tvár alebo nad ním držia ruky a napriek tomu neutrpia žiadne popáleniny. Tento oheň je potom rozvážaný do celého sveta, aby ním boli zapálené sviece a lampády v chrámoch počas veľkonočných bohoslužieb.

Podľa historických záznamov sa počiatky zostupovania blahodatného ohňa datujú do r. 162, kedy sa počas bohoslužieb v Jeruzaleme chrámové lampy zapálili samé od seba i napriek tomu, že v nich nebol olej. Aj v ďalších storočiach píšu rôzni cirkevní spisovatelia a očití svedkovia o blahodatnom ohni ako o veľkom zázraku, ktorý sa v chráme Christovho Vzkriesenia deje každoročne. Niekedy sa stávalo, že pravoslávnemu patriarchovi zakazovali vstúpiť do Christovho hrobu, napr. počas križiackych výprav alebo neskôr v dobe tureckého jarma. Ten sa však modlil spolu s veriacimi pred chrámom a blahodatný oheň vtedy zostúpil na stĺp vstupných dverí a zapálil sviece prítomných. Dodnes je na tomto stĺpe vidieť prasklinu po ohni. Odvtedy pravoslávnym nikto nebránil, aby sa modlili za zostúpenie blahodatného ohňa priamo v Christovom hrobe.

Prevoz blahodatného ohňa z Jeruzalema na Slovensko zabezpečuje skupina dobrovoľníkov, ktorí preň dochádzajú na letisko v rumunskom Satu Mare a starajú sa o jeho rozvoz do rôznych kútov nielen východného, ale aj stredného a západného Slovenska (Bratislava, Komárno, Trnava a inde) – všade tam, kde žijú komunity pravoslávnych veriacich.

Tento rok sme sa k nim pridali a 7.4.2018, v sobotných popoludňajších hodinách sme vyrazili na štvorhodinovú cestu pre túto veľkú svätyňu. Na letisko sme síce dorazili včas, ale keďže tento rok zišiel oheň v Jeruzaleme o niečo skôr, lietadlo s ohňom práve pristávalo a my sme sa len rýchlo pridali k davu rumunských kňazov a veriacich, ktorí sa ponáhľali k pristávacej dráhe. Oheň priviezli z Bukurešti dvaja kňazi a dvaja laici a miestni ich s veľkou radosťou privítali. Aj keď po rumunsky v našej skupine rozumel iba duchovný otec Ján Rusín, ktorý nás viedol, napriek tomu sme všetci cítili obrovskú radosť nielen z Blahodatného ohňa, ale aj z nadchádzajúceho najväčšieho cirkevného sviatku Zmŕtvychvstania Isusa Christa. Prítomní Rumuni hlasne trikrát zaspievali najradostnejšiu pieseň Paschy „Christos a înviat! – Christos voskrese!“ a pobrali sa na bohoslužby do svojich chrámov. My sme sa spojili s našimi krajanmi zo západného Slovenska, ktorí niesli oheň do Budapešti, Komárna, Bratislavy, Viedne a Brna a taktiež sme si po prvýkrát v roku zaspievali prekrásny paschálny tropár „Christos voskrese!“ v našom jazyku.

Keďže je známe, že tento svätý oheň, ktorý schádza z neba prvé minúty vôbec nepáli, hneď na letisku som chcel otestovať, ako je to po niekoľkých hodinách. Bolo asi pol jedenástej v noci, tento rok oheň zišiel okolo pol druhej popoludní a po priložení ruky nad plameň som cítil oveľa slabšie pálenie ako pri bežnom ohni. Je to naozaj zázračný svätý oheň.

Do nášho auta sme dostali dva transportné lampáše, aby sme mali istotu, že v prípade zhasnutia jedného z nich budeme si môcť odpáliť z druhého. A skutočne to mohlo, lebo po rozbitých cestách maďarskými dedinami nám jeden lampáš naozaj zhasol. To však nebol až taký problém aký mali naši kolegovia po ceste z Budapešti. 30 km pred Komárnom im totiž zhasli všetky tri lampáše a oni sa museli vrátiť po dvoch tretinách cesty späť do Budapešti.

Po šťastnom príjazde na Slovensko nás prví záujemcovia o blahodátny oheň čakali tesne za hranicou a naša ďalšia zastávka bola v pravoslávnom chráme v Trebišove. Tam nás čakal nielen miestny duchovný s veriacimi, ale ďalší „nosiči“ ohňa do rôznych kútov východného Slovenska (smer Košice, Prešov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce). Našou úlohou však bolo dopraviť oheň do Osadného, odkiaľ bol odvezený do Sniny a Stakčína. To sa nám s Božou pomocou nadránom podarilo a tak mohli pravoslávni veriaci aj v našom regióne osláviť „Velikdeň“ s jedným najväčších dôkazov našej viery blahodátnym ohňom, ktorý používali počas svojich paschálnych bohoslužieb.

Reportáž

Fotogaléria

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Blahodatny oheň

Dobrovoľníci zo Slovenska vyrážajú s Blahodátnym ohňom na Slovensko

Preberanie Blahodátneho ohňa na letisku v rumunskom Satu Mare