Slávnosť v Osadnom – 100 rokov od návratu do Pravoslávia
V nedeľu 23.11.2025 sa v obci Osadné konali oslavy 100 rokov od návratu Osadňanov do Pravoslávia a 20 rokov od posviacky krypty vojakov pod tunajším chrámom, ktoré boli spojené s prezentáciou knihy prot. Petra Soroku „Návrat k viere otcov“ vydanej pri príležitosti tohto jubilea.
K viere svojich predkov sa pred 100 rokmi vracali mnohé rusínske obce po tom, čo po návrate z pracovných pobytov v USA a Kanade zisťovali, že aj keď majú východný obrad, nepatria jurisdikčne k pravoslávnym, ale pod rímskeho pápeža.
A Telepovčania (názov Osadného do roku 1948) neboli prvými, ktorí tak urobili. V roku 1925 patrili k Pravoslávnej cirkvi už obce ako Ladomirova (okr. Svidník), Hrabské (okr. Bardejov), Uličské Krivé, či Stakčín (okr. Snina).
Keď obyvatelia Osadného chceli prejsť pod krídla pravoslávneho episkopa, obrátili sa na administrátora Mukačevsko-prešovskou eparchiou srbského vladyku Dositeja (Vasiča), ktorý je dnes kanonizovaný svätec Pravoslávnej cirkvi. Práve on poslal koncom roku 1925 do Osadného po vyše 200 ročnej únii s Rímom prvého pravoslávneho kňaza, ruského emigranta Alexandra Cugleviča.
Onedlho však boli veriaci vyhnaní zo starého chrámu, aj keď na Pravoslávie prešla celá obec a postavili ho ich predkovia. Rovnako ich vyhnali aj zo školy a tak museli vykonávať bohoslužby v súkromnom dome, čo ich viedlo k myšlienke postaviť si vlastný chrám.
Až do júna 1929 však museli čakať na registráciu Pravoslávnej cirkevnej obce a na zákon, ktorý umožňoval stavať pravoslávne chrámy ako pamätníky ruským vojakom. Tak vznikla pod tunajším chrámom krypta, do ktorej boli prenesené kosti 1025 vojakov z okolitých lesov a cintorínov.
V samotný deň slávnosti 23.11.2025 sa po voskresnej utreni konala slávnostná svätá Liturgia, na ktorej sa k prítomným v kázni prihovoril tunajší duchovný správca prot. Peter Soroka, ktorý v kontexte prečítaného Evanjelia o viere v uzdravenie ženy s krvotokom a vzkriesenie Jairovej dcéry poukázal na dnešnú slávnosť vzkriesenia pravoslávnej viery v Osadnom pred 100 rokmi. Následne prítomným priblížil históriu Osadného a návratu jeho obyvateľov do Pravoslávia.
Slávnosti sa okrem duchovenstva a veriacich Prešovskej pravoslávnej eparchie zúčastnili aj hostia zo Srbska (protosynkel Venijamin (Kovačić) z monastiera Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky z Belehradu a diakon Budimir Kokotović historik a pracovník Knižnice Srbského patriarchátu, ktorí nám od srbského patriarchu Porfirija prečítali pozdravný list a odovzdali ikonu sv. Sávu Srbského. Okrem iného sa v liste píše:
„Po skončení Prvej svetovej vojny, veľký pravoslávny archijerej – svätý vyznávač a svjaščenomučenik Dositej Vasič, episkop nišský a metropolita záhrebský, chodil po slovanských krajinách ako niekedy slovanskí bratia, zvestujúc Božie slovo – sväté Evanjelium. Vaši slávni predkovia, počujúc kázanie tohto veľkého svätiteľa, vo svojich srdciach obnovili pravoslávnu vieru a prišli pod duchovný omofor svätého Sávu v roku 1925. Onedlho postavili aj tento svätý chrám na slávu Trojjediného Boha a svätého archanjela Michala, na kostiach padlých vojakov – mučeníkov z Veľkej vojny, ktorí svoje životy položili za Čestný Kríž a pravoslávnu vieru.
Milovaní v Christu bratia a sestry, pri príležitosti dnešného veľkého duchovného jubilea vám odovzdávame požehnanie a pozdravy Jeho Svätosti, archiepiskopa pečského, metropolitu belehradsko-karlovského a patriarchu srbského Porfírija, s úprimnými modlitebnými želaniami: aby zmŕtvychvstalý Hospodin, modlitbami svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, svätého Sávu Srbského, svätých vyznávačov a svjaščenomučenikov Gorazda a Dositeja a všetkých svätých nášho rodu, daroval tejto cirkevnej obci pri Chráme Vzniesenia Hospodinovho, každý dobrý dar, napredovanie a požehnanie na mnohaja i blahaja lita!“
Po prečítaných slovách hlavy Srbskej pravoslávnej cirkvi sa prihovor aj prot. Peter Savčak, ktorý pozdravil Osadňanov s ich výročím, ale pripomenul, že táto slávnosť sa netýka iba obce Osadné, ale je to radosť celej Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, nakoľko toto výročie dokazuje, že Pravoslávie sa u nás začalo obnovovať už pred vyše 100 rokmi.
Návštevou nás poctili aj významní hostia ako Michal Bartek, poslanec NR SR, Tomáš Kirňak, prednosta Okresného úradu v Snine, Ján Kocák, vedúci odboru projektového riadenia Prešovského samosprávneho kraja, Vitalij Žitňuk, ataše Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR a ďalší.
Pri kríži pred kryptou sme po sv. Liturgii slúžili panychídu za tu pochovaných vojakov z Prvej svetovej vojny.
V sále obecného sa následne konala slávnostná recepcia a prezentácia knihy „Návrat k viere otcov – 100 rokov od návratu Osadňanov do Pravoslavia (1925-2025)“ s kultúrnym programom, o ktorý sa postarali bratia Justín a Joakim Sorokoví, Aľona Mikuličová a prot. Miroslav Humeník.
Vydanie knihy podporil KULTMINOR – fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Medzi ich krásnym spevom rusínskych, ruských a srbských piesni čítala úryvky z knihy Monika Mikulášková. Väčšinou to boli články o Osadnom z novín Pravoslávna Karpatská Rus ako tento:
„…A pravoslávni sa spojili v mene Christa Boha a neboja sa ani samotného pekla. Ich chrám čoraz viac rastie nie každý deň, ale každú hodinu. Zhotoviteľ stavby hovorí, že tak jednodušne, ako v Telepovciach, mu pri stavbe chrámu nikto nepomáhal, v žiadnej dedine mu tak ľahko nešla robota ako v Telepovciach a do jesene bude už chrám hotový. A stáť bude iba 75 000 Kčs – dĺžka 21 metrov, šírka 10 metrov, z kameňa a železobetónu, omietnutý a obielený. Bude to také lacné preto, lebo všetci pomáhajú, starajú sa ako pre seba a nekradnú, ako to obyčajne býva pri takýchto prácach. S čistým svedomím možno povedať, že v Telepovciach je chrám – spolok veriacich v Christu. Nech vám Boh pomáha Telepovčania. On vás odmení a pomôže vám. Amerika ešte Telepovčanom pri chráme nepomohla, ale sľúbila pomôcť, len aby sa neomeškali. Do plného vyrovnania sa so stavbyvedúcim treba ešte 500 dolárov. A či sa nájde taký dobrodinec pre telepovský chrám?!“ (Православная Карпатская Русь, No 18/1929, s. 3.)
Pomedzi to hovoril prot. Peter Soroka o obsahu svojej knihy, o našom regióne počas jurisdikcie Srbskej pravoslávnej cirkvi, o únii s Rímom, o vzácnych osadňanských zvonoch, o cirkevnej matrike, či rekonštrukcii krypty. Prihovorili sa aj naši hostia zo Srbska, z Národnej rady SR a Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave.
Radi by sme sa poďakovali všetkým, ktorí sa podieľali na zorganizovaní tejto výnimočnej slávnosti ako aj hosťom a veriacim, ktorí z blízka či z ďaleka merali cestu do našej malej dedinky zvlášť za takého nepríjemného počasia aké v tú nedeľu bolo.
prot. Peter Soroka
Previous Post
Next Post
