Bohozjavenie v Osadnom

28. januára 2015 Prot. Peter Soroka

Off

(28. 01. 2015) Tento rok sa už po jubilejný piaty krát stretli obyvatelia Osadného a ich hostia na spoločnej štedrej večeri v predvečer druhého najväčšieho sviatku v Pravoslávnej cirkvi – Bohozjavením.

Podľa starého (juliánskeho) kalendára je tento sviatok 6./19. januára a je väčší ako Narodenie Isusa Christa preto, lebo pri Narodení Christa sa na Zemi ukazuje Druhá Božia osoba, teda Boží Syn – Isus Christos, ale pri Bohozjavení sú to všetky tri Božie osoby naraz (Boh Otec v podobe hlasu z neba, Boh Syn ako krstiaci sa Christos a Boh Duch Svätý v podobe zostupujúcej holubice).

Tieto dva sviatky sa v minulosti oslavovali v jeden deň, a to práve na dnešné Bohozjavenie. Aj preto sú bohoslužby a tradície pred a počas nich takmer identické. V ich predvečer sa ráno slúžia tzv. Cárske časy, potom liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou, nasleduje Veľké povečerie a utreňa. Až neskôr sa začalo Narodenia Spasiteľa v Cirkvi oslavovať 25.12./7.1.

Pred Veľkým povečerím sa Rusíni v predvečer oboch sviatkov stretávajú za slávnostnou, ale pôstnou večerou (tzv. „svjatyj večur“). Pokiaľ sa pred sviatkom Narodenia Christa na nej stretávajú ľudia vo veľkej miere, pred sviatkom Bohozjavenia sa táto tradícia kvôli pracovnej vyťaženosti veriacich vytráca.

18. januára 2015 o 15.00 hod. sa v osadnianskej sále na Obecnom úrade stretlo asi 40 obyvateľov obce, aby spoločne dodržali rusínske tradície. Všetky jedlá, ktoré sa podávali boli z vlastnej produkcie Osadného. Chlieb napríklad pre všetkých napiekla manželka pána starostu, med bol od domácich včelárov. Podávali sa aj pirohy, cesnak, pečené zemiaky, hríbová mačanka, fazuľová polievka, bobaľky, kapustnica s hríbmi, čo je špecialita Osadného; všetko však bez mäsa, vajec, mlieka, syra, keďže je tento deň pôstny. Po jedle si všetci radostne zaspievali niekoľko kolied a odišli do chrámu na Veľké povečerije, aby nedodržali len tradície, ale predovšetkým vzdali úctu Tomu, kvôli Ktorému sa to všetko deje – na Zemi zjavenému sa Bohu.

Na samotný sviatok sa v pravoslávnych chrámoch posväcuje voda a kde je to možné aj rieky. Z teologického hľadiska je to preto, lebo pri páde Adama a Evy do hriechy spolu s nimi padla aj príroda a narušila sa dovtedajšia symbióza človeka a prírody. Vstupom Spasiteľa do rieky Jordán sa vody a vzduch posvätili a navrátila sa im pôvodná kvalita z raja. Dnešným posväcovaním vôd sa im taktiež vracia rajská podoba, čoho dôkazom je aj to, že sa po posvätení v Pravoslávnej cirkvi voda nekazí.

Tento rok sa aj v Osadnom po mnohých rokoch konalo okrem posvätenia vody v chráme aj posvätenie rieky Udava, ktoré malo veľmi krásnu atmosféru. Potom sa ako každý rok posväcovali aj domy, aby sa cez svätú vodu dostalo Božie požehnanie a pomoc aj do všetkých domácností.

autor článku: ThDr. Peter Soroka, PhD.