Kvetná nedeľa pravoslávnych kresťanov

2. apríla 2018 Prot. Peter Soroka

Off

1.4.2018. Väčšina kresťanov na Slovensku dnes slávi Veľkú noc, avšak pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia tzv. východnou Pascháliou, majú Kvetnú nedeľu. Podľa východno-byzantského rítu je pre nich tento deň slávnosťou spojenou so vstupom Ježiša Krista do Jeruzalemu. Po tom ako Spasiteľ v sobotu vzkriesil svojho priateľa Lazara, ktorý ležal v hrobe celé štyri dni, Židia Ježiša Krista v Jeruzaleme oslavovali a vítali ako Mesiáša.

Tak ako ostatní kresťania, aj pravoslávni na Kvetnú nedeľu posväcujú palmové listy, v našich podmienkach sú to však vetvičky vŕby rakyty – bahniatka. Aj keď bol Spasiteľ v nedeľu v Jeruzaleme veľkolepo vítaný o pár dní už ľudia svojho „hosťa“ zajali, mučili, posmievali sa mu a nakoniec aj ukrižovali.
40 dňový Veľký pôst, ktorý Lazarovej sobote a Kvetnej nedeli predchádzal, sa pre pravoslávnych síce liturgicky skončil už v piatok, zdržiavanie sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov stále pokračuje. Vtedy sme sa duchovným aj telesným pôstom pripravovali na najväčší sviatok roka, Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Lazarova sobota a Kvetná nedeľa sú dňami uvoľnenia a v nedeľu sa na našich stoloch môže objaviť aj ryba.

V pondelok sa pre pravoslávnych začína tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Ježiša Krista na zemi. Na Veľký štvrtok si pripomínajú ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v ich chrámoch slúžia tzv. „Strasti“, kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívajú utrpenie Krista. Od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Ježiša Krista nezvonia zvony na nijakom chráme. V tento najsmutnejší deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani liturgia a na večernej bohoslužbe sa vynáša do stredu chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. Jeho zostúpenie do pekiel je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty.